V článku som sa zamerala na poukázanie určitého špecifika rímskeho práva, ktoré spočiatku spočívalo v tom, že na činnosti právnej vedy sa podieľal malý okruh súkromných právnikov, ktorí v tom čase pracovali bez zásadných direktívnych obmedzení, čo sa postupne menilo, zásadným spôsobom nástupom dominátu. Významným faktorom ovplyvňujúcim plynulosť vývoja rímskeho práva bolo pôsobenie rímskej jurisprudencie, pozornosť som zamerala na najvýznamnejších predstaviteľov, ako aj na snahu o systematickosť práva.

Autor sa v tomto príspevku venuje problematike právnych princípov a zásad so špeciálnym zameraním sa na princíp viazanosti právom v kontexte správneho konania. V úvode tohto príspevku autor predstavuje problematiku fundamentálnych postulátov práva a ich členenia na princípy a zásady. V ďalších častiach sa postupne sústreďuje na významné dokumenty konštituujúce princíp viazanosti právom najmä v európskom, ale aj vo vnútroštátnom práve.

Príspevok sa zaoberá úpravou disciplinárneho konania v zákone o športe. Zameriavame sa predovšetkým na oblasti, ktoré je nevyhnutné v dôsledku prijatia zákona v interných predpisoch športových zväzov novelizovať tak, aby tieto boli v súlade so zákonom. V závere príspevku sa venujeme problematike jednotného disciplinárneho poriadku pre celé športové hnutie.

Článok sa zaoberá analýzou rozdielov medzi inštitútom zmluvy o sponzorstve v športe a zmluvy o reklame.
Poukazuje na súčasnú situáciu, kedy športové organizácie získavajú „sponzorské príjmy“ zo súkromného sektora najmä prostredníctvom „spolupráce“, reklamy alebo darov a na situáciu, ktorá nastane s účinnosťou nového zákona o športe, kedy by mal pribudnúť nový inštitút, ktorého hlavným cieľom je podpora športu – Zmluva o sponzorstve v športe. 

V predmetnom príspevku autor analyzuje legislatívne pozadie násilia páchaného na ženách ako z hmotnoprávneho tak z procesnoprávneho hľadiska. Spočiatku sa venuje vymedzeniu pojmu násilia páchaného na ženách vo všeobecnej rovine. Ďalej sú exaktne rozoberané skutkové podstaty vybraných trestných činov v kontexte s klasifikovaným typom násilia. V druhej polovici sa autor venuje procesnoprávnych prostriedkom ochrany obete pred násilím.

Po obnovení suverenity Československej republiky v roku 1945 došlo k náprave chýb z minulosti vytvorením slovenských národných orgánov v oblasti zákonodarnej aj výkonnej moci na báze Košického vládneho programu, ale zakrátko k obmedzeniu ich kompetencií v prospech ústredných orgánov tzv. Pražskými dohodami. Tento tzv. asymetrický model existoval až do roku 1968, keď sa uskutočnilo federatívne usporiadanie, ktoré malo zabezpečiť rovnoprávne postavenie oboch národov tým, že mali byť vytvorené národné republiky s príslušnými orgánmi. Etapa federatívneho usporiadania sa však nevyhla chybám z obdobia po roku 1945, a to najmä obmedzovaním kompetencií národných republík v prospech centrálnych orgánov. V predmetnom článku autorka objasňuje historicko - právne aspekty procesu centralizácie Československa po roku 1969 a zároveň analyzuje právne postavenie Slovenska po prijatí ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii.

V predkladanom príspevku sa autor sústreďuje na analýzu v odbornej literatúre v zásade málo spracovanej témy, ktorou je história prekladu a tlmočenia v trestnom konaní. Pri spracovávaní tejto témy volí širší pohľad a približuje v tomto kontexte aj súvisiace historické fakty. Venuje sa nielen jednotlivým trestným poriadkom, počnúc zák. čl. XXXIII/1986, ale aj ďalším právnym normám, počnúc zmienkou o dvorskom dekréte č. 109/1835 sb. z. o súdnych tlmočníkoch. Dochádza k záveru o bohatej právnej úprave tejto problematiky v jej historickom kontexte a o vyhovujúcej aktuálnej legislatíve.